V rámci programu Erasmus+ nás navštíví v příštím týdnu Mgr. Martin Bača, PhD. z Katedry archeologie Filozofické fakulty Univerzity Komenského v Bratislavě. Během své návštěvy na naší katedře budete mít možnost navštívit jeho dvě přednášky:
Ako sa nestratiť v dobe bronzovej. Súčasné problémy a budúce výzvy pre stredoeurópsku dobu bronzovú
-
- Středa 12.4.2023,
- 9:05-10:40,
- B13
„Vojenská aristokracia“ strednej až mladšej doby bronzovej na strednom Dunaji v európskom kontexte
-
- Čtvrtek 13.4.2023,
- 10:45-12:20,
- B10
Dr. Martin Bača je absolventem oboru archeologie na Katedře archeologie FF UK v Bratislavě, kde v současnosti působí na pozici docenta. Specializuje se na teoretickou archeologii a dobu bronzovou v Evropě. Absolvoval výzkumné a přednáškové pobyty na vícerých předních evropských institucích. V terénní činnosti se dlouhodobě věnuje archeologických výzkumům opevněných sídlišť a pohřebišť ze starší doby bronzové.
Ako sa nestratiť v dobe bronzovej. Súčasné problémy a budúce výzvy pre stredoeurópsku dobu bronzovú
Doba bronzová je fascinujúce obdobie európskeho praveku, veď napokon už niekde na jej počiatku sa začínajú formovať základy neskorších historicky známych spoločenstiev. Európa sa v priebehu doby bronzovej postupne čoraz viac zaľudňovala, až takpovediac globalizovala. To všetko so sebou prinášalo aj viaceré spoločenské, hospodárske, či až geopolitické transformácie dovtedy (aspoň na našom území) bezprecedentného charakteru.
Fascinujúce by malo znamenať aj zaujímavé, napriek tomu sa niet veľmi prečo čudovať poslucháčom a poslucháčkam archeológie, že sa do jej štúdia nevrhajú s adekvátnym entuziazmom. Dôvod je, myslím si, veľmi prozaický. Je to obdobie komplikované, priam až chaotické, zamorené desiatkami archeologických kultúr, skupín, typov, stupňov, horizontov a rôznych iných klasifikačných jednotiek (entít). Ťažko sa študentom a študentkám vysvetľuje, prečo sa napríklad na území dnešného Maďarska začína doba bronzová už o pol tisícročie skôr ako inde, prečo vlastne hovoríme o dobe bronzovej, keď sa bronz vlastne ešte niekoľko storočí nepoužíva, prečo hovoríme o popolnicových poliach, keď na niektorých územiach žiadne veľké pohrebiská s popolnicami nemáme, a pod.
Štúdium stredoeurópskej doby bronzovej tak trochu pripomína stáž v štátnej prebyrokratizovanej inštitúcii, napríklad na daňovom úrade. Aby ste sa v jeho systéme zorientovali, potrebujete investovať neúmerné množstvo svojho študijného času, či akademického kapitálu, do pochopenia elementárnych vnútorných pravidiel. Žiaľ, študentstvu, ale ani služobne starším bádateľom a bádateľkám tak už mnohokrát nezostáva dostatok času, energie a predovšetkým invencie, na dôkladnejšie pochopenie tých skutočne dôležitých (a zaujímavých) aspektov života v minulosti.
V tejto prednáške sa pokúsim túto situáciu jednak hlbšie analyzovať, ako aj predostrieť možné riešenia problémov, s ktorými sa pri štúdiu doby bronzovej najčastejšie stretávame. Zároveň chcem poukázať na témy, ktoré si v stredoeurópskej archeológii doby bronzovej v súčasnosti zaslúžia najväčšiu pozornosť.
„Vojenská aristokracia“ strednej až mladšej doby bronzovej na strednom Dunaji v európskom kontexte
Za posledné desaťročia sa naše chápanie vojny, zbraní a celkovo vojenstva v praveku dosť zmenilo. Najvýraznejšie sa to prejavuje najmä v dobe bronzovej, teda obdobiu, v ktorom sú tieto na prvý pohľad maskulínne témy dlhodobo populárne. Práve doba bronzová tak najviac ťažila z výrazného metodologického rozvoja, ktorý archeológiu poslednú dekádu sprevádza. Do určitej miery, aj keď nie úplne, je to sprevádzané aj rozvojom na poli teoretickej archeológie, respektíve progresívnejšieho budovania teoretických modelov venujúcich sa pravekému vojenstvu. Vďaka tomuto si začíname čoraz viac uvedomovať rozmanitosť a komplexnosť spoločnosti doby bronzovej. S tým súvisí aj teoretický model, ktorý je aj napriek svojim marxistickým koreňom medzi akademickou obcou naďalej veľmi populárny a tým je model vojenskej aristokracie.
V prednáške sa zameriam najskôr na obsah a históriu tohto populárneho pojmu, predostriem model, ktorý je prezentovaný v odbornom diskurze a následne predstavím model, ktorý najlepšie zodpovedá dátam zo stredoeurópskeho prostredia (tu najmä územie Čiech, Moravy a Slovenska). Ukážem, že najväčšou slabinou „tradičného“ modelu je jeho maskulínny charakter a nezohľadňovanie širokého spektra dostupných dát, ktoré indikujú participovanie celej spoločnosti na fungovaní „bojovníckeho aparátu“, vrátane žien.
